universal

Tak važení, už dlho som tu nebol. Na svete zvanom to blog. Píšem tak tak trochu jemne opitý, ale to čo píšem, píšem zo srdca a poviem vám úprimne, dlabem tak i trochu na gramatiku. Na čo však nedlabem je, že mam chuť svetu vykričať, že mam veľmi rád svoju priateľku. Dnes sme sa tak trochu pohádali a ona povedala, že si myslí, že ju už nemám tak rád. Ale, ja ju mám rád a to veľmi. Stále rovnako moc ako pred rokom, štyrmi mesiacmi a desiatimi dňami, keď sme spolu začínali. Krízy chodia a odchádzajú a my sme dnes jednu poslali riadne do... ďaleka dúfam. Tak tu teraz môžem písať celý natešený, že jedna kríza je preč a nás čaká zasa niekoľko krásnych desiatok dní či týždňov v pohode. Som síce realista a viem, že všetko neklape úplne v pohode a viem aj to, že sa určite znova pohádame. No nie moc, tak na chvíľku, aby sme sa opäť ešte silnejšie zblížili a ľubili sa ešte viac. Sedím za internetom píšem vám pár slóv, zatiaľ čo Ywulienka mi vzdychá v posteli s alergiou, plným nosom a boľavými dutinami. Preto končím, idem ju objať a posnažiť sa jej tak trochu pomôcť s jej bolestičkami. Ľubim ju.... čaute Universal