Vyrazili sme v piatok po práci. Chvíľu síce trvalo kým sa celá osádka pozliepala, no naše nátury nám velili, byť v kľude a zanechať časový stres v Bratislave. Mali sme ho všetci cez týždeň aj tak dosť a tak sme ho „deletovali“ z našich hláv a tešili sa na lyže.
Keď pre mňa na autobusovú stanicu Mlynské Nivy dorazil Džordžov čierny šíp, bol to pre mňa dôkaz, že na moju osobu nezabudli a berú ma zo sebou. Ywke, Džordžovi a Felis som sa za to patrične odvďačil. Z ruksaku som vytiahol čerstvé babičkine pagáčiky. Také chutné aké vie upiecť len ona. Všetci, ktorí ich ochutnajú, sa nevedia nabažiť tej božskej chute. A keď sú ešte chrumkavé... ako to len opísať? Ťažko, to treba jednoducho zažiť. Hmhm. Asi som odbočil? O čom som chcel písať? Aha o víkende a Porube, ale tie pagáče sú vážne fantastické. Bratislavčan, by povedal „supiš neee“.
Druhá osádka Feri, Nina a Alan vyrazili už skorej. S vážnosťou logistického predvoja nám z miesta určenia hlásili, že ubytovanie v „Zimmerfrei HANMAL“ je výborné a vraj sa nemusíme báť . V Prievidzi sme sa všetci stretli v „obchoďáku“ a doplnili zásoby. Ako sa neskôr ukázalo nebolo to pri cenách v Porube a okolí vôbec také potrebné ako sme si mysleli, lebo neďaleko od nášho ubytovania v Lazanoch stojí stará klasická slovenská krčmička, v ktorej perfektne varia. Huspeninka, tlačenka, zabíjačkové špeciality, skvelá fazuľová a šošovicová polievka, kapustnica, plnená sedliacka kapsa, to sú veci, ktoré si ma úplne získali. Spravia vám tu aj pizzu, no pri tých všetkých slovenských dobrotách, by to bol asi hriech. Výborné ceny, rýchla obsluha a to všetko spojené s dobrou kuchyňou. Keby som mal v práci viacej dní nepotrebnej dovolenky tak ich určite strávim v tejto krčmičke. Museli, by ma síce potom odtiaľ ťahať žeriavom, nevládal by som sa postaviť, ale stálo, by to zato. A tie titulky v novinách : Slovák strávil sedem dní dovolenky v pohostinstve jedením! Miestni požiarnici asistovali pri jeho „vyprosťovaní!“ ....
Svah na Porube je dlhý 1160 metrov a je obsluhovaný 1210 metrov dlhým vlekom s priemernou kapacitou 800 osôb za hodinu, čo je podľa mojich skúseností aj v dobe najväčšieho víkendového návalu 10 až 15 minút čakania. Cena celodenného lístka 300,- Sk, je na slovenské pomery veľmi slušná. V prípade, že si zoberiem dovolenku a budem lyžovať cez bežný pracovný týždeň, môžem rátať, s tým, že na Porube budem lyžovať dokola bez čakania v rade na vleku. V prípade únavy a potreby oddychu od lyžovania je tu veľkou výhodou blízkosť atraktívnej kúpeľnej oblasti Bojníc (cca 10km), v ktorých sa nachádza aj preslávený malebný Bojnický zámok Jáj a nesmiem zabudnúť na bojnické ZOO. Opisovať ho je však asi zbytočné, je najznámejšie na Slovensku. .
Občerstvenie na svahu zabezpečujú dva bufety. Ten menší, sa nachádza na vrchole hneď pri výstupe z vleku. Veľmi sme si ho obľúbili . S Ywkou sme ho vyskúšali ako prví. Päť rokov nelyžovala a tak sme sa rozhodli, že jej dodáme odvahu jedným extra horkým „Fernetikom“. Zabralo to a tak sme sa mohli spustiť. Trať na Porube je upravená a dostatočne široká a tak čuduj sa svete, prvý zjazd sme absolvovali na jedničku. Ja som síce len tesne minul jednu jedličku, no dole som pristál tak ako sa patrí. Na zadok. Dolný bufet, je aj so sedením vo vnútri a v teple, čo sme ocenili hlavne poobede, kedy sa schladilo a z našich tiel bolo treba opäť urobiť životaschopných „Lydžare“ a rozmraziť nás.. Varia tu polievky, párky, klobásky, čapujú pivko a kofolu. Ceny sú tiež prijateľné, akurát mi tu chýbali záchody. Vonku síce nájdete latríny, no v 21.stor. a hlavne v zime je to dosť nevhodné a tak musím povedať, že v tomto ohľade sa Poruba nevymanila z kategórie dedinských vlekov. Podľa mojich informácií je toto stredisko vo vlastníctve obce a prevádzkuje to „len“ nájomca, ktorý asi naráža na typický problém na Slovensku a to, že obce nie sú ochotné pristupovať k odpočtu nájomného v hodnote preinvestovaných peňazí. No a nájomca nebude predsa investovať peniaze do niečoho čo nieje jeho. Preto tu asi chýba aj umelé zasnežovanie, čo je už väčšia investícia niekoľkých miliónov.
Dobrý svah, blízkosť aj iných športových a kultúrnych atrakcií, pekné prostredie, dobré ceny a vzdialenosť len 180km od najsilnejšej kúpnej sily na Slovensku, by mohli v prípade vyriešenia spomenutých problémov toto stredisko posunúť o ligu vyššie. Svah za to stojí. Dúfam, že kompetentní spoja hlavy a pustia sa v krátkej budúcnosti do práce, lebo my sme boli v tomto stredisku naozaj spokojní a radi sa vrátime, ak bude dostatok snehu.
Ubytovanie u Hankových priamo v Porube bolo príjemné a vhodné aj pre dve rodiny s deťmi. Sú tu tri izby po dve postele a možnosti prísteliek. Veľká kúpeľňa i plne vybavená kuchyňa k tomu. V každej z izieb je televízor, čo ale asi viac ocenia deti. V krátkej budúcnosti, majitelia plánujú sprístupniť aj prístavbu, kde bude možnosť ubytovať ďalších 6 osôb. V prípade ubytovania v teplejších mesiacoch sa na dvore nachádza krb s príjemným sedením.
V okolí je krásna príroda, ktorá je prísľubom pre zdravé prechádzky i túry po okolí a to nielen pešie, ale v zime i na bežkách.
Zaujímavosťou Poruby je kostol Sv. Mikuláša z prvej polovice 14. storočia , ktorý stojí na vŕšku a je obohnaný rovnako starým ochranným múrom. V blízkosti ohrady sa nachádza 11 starých veľkých líp. Ich vek sa odhaduje zhruba na 550 rokov a pravdepodobne mali tiež aj ochranný charakter. Tento kostol patrí medzi najstaršie v hornonitrianskej oblasti a v minulosti mal pravdepodobne veľký strategický význam. Vznik samotnej obce siaha asi do 13. storočia, kedy sa v tejto oblasti na základe listiny z roku 1275, začalo ťažiť drevo z čoho je aj odvodený názov obce. Poruba má za sebou aj banícku minulosť a istú dobu sa tu ťažilo zlato.
Ak máte chuť stráviť dobrú, nenáročnú a pomerne lacnú lyžovačku, v príjemnom prostredí vrelo toto miesto odporúčam. My siedmi sme tento strávený víkend zaradili medzi vydarené výlety a ako som už spomenul pravde podobne sa sem vrátime. Takže: „AHOJ V PORUBE!“
Komentáre